RACE REPORT: IRONMAN MALLORCA (“...ako ryba vo vode”... s rešpektom, ale sebavedomím).. - 🌺

Updated: Nov 8


..Rok a pol. Doba, kedy som sa naposledy postavil na štart preteku organizácie Ironman. (IM70.3 OMAN - február 2020). ...Dva roky. Doba od mojej premiéry na kráľovskej vzdialenosti triatlonu (IM BARCELONA - október 2019). Odvtedy “na páse” už len 6 zrušených/preložených IM a IM70.3 závodov. Tréningových hodín a kilometrov neubúdalo, skôr naopak, avšak chvíľ, keď motivácie do systematického a nepretržitého trénovania bolo pomenej, taktiež núdza nebola. Zostávalo len dúfať, že deň, kedy budem môcť otestovať transformáciu, ktorou si moje telo za dané obdobie prešlo, raz príde… a prišiel, i keď trochu neplánovane.


Prečo Mallorka?

11.8 som mal odlietať do Astany na svojho v poradí druhého veľkého Ironmana. 6.8 (10dní pred pretekom) Obdržím email.. “important announcement…” ďalej čítať ani nemusím. Prepadnuté letenky a ubytovanie zďaleka netvoria primárnu trpkosť z daného momentu…

Spontánne sa prihlasujem na Challenge Šamorín (vzdialenosti polovičného ironmana), ktorého sa mám zúčastniť o necelé 2 týždne… ako to dopadlo, ľudia, ktorí sledujú moju “TRI-cestičku”, vedia. Katastrofálne plávanie, zvracanie ako počas neho, tak počas cyklistiky, vyústilo v prvé DNF. Na chuti nepridalo, z trpkosti neubralo. Pár dní na to mi vyskočí reklama na Instagrame: “IRONMAN sa 16.10 po rokoch vracia na svoju legendárnu trať do srdca Stredozemného mora - Pearl of Mediterranean sea - Majorca🇪🇸”.


V momente prehodnocujem a prepočítavam...6 týždňov do preteku = 2x 2 týždne “práce”, medzi tým 5 dní adaptácie a na záver týždenný taper. "Tooooo by šlo..." Platím registráciu, balím trenažér, časovku, cesťák a padám na “minisústredenie” do malebných Čičman. Po týždni nakoniec zostávam na celé dva. Tých +-25hod tréningu týždenne tam človeku ubieha o niečo ľahšie…, resp. ani nie tak tréningu než času na samého seba, kľudu, a tým tak hlboko spojenú a potrebnú regeneráciu.

Odbajkované množstvá, odplávaný základ, odcvičené čo bolo potrebné a odbehané (konečne!) taktiež celkom slušne, bez známok problémov z predošlých zranení. Pretek nezrušený, a tak 10.10 nastupujem aj s coachom (Sisa Č.) do lietadla. Teším sa ako malé dieťa z nového Gogovho videa... ono... ja fakt zrejme čoskoro odštartujem!


5dní do preteku:

Týždeň do preteku uplynul (ako zvyčajne) ako voda. Kritické časti cyklistickej 🚴🏽 trate prejdené, hlavný kopec ⛰ a zjazdy oživené. Počas posledných bežeckých 🏃🏻 tréningov sa cítim (po dlhej dobe) veľmi komfortne. Váha za posledné 3 týždne zredukovaná na cca 66-67kg (moja ideálna preteková váha)...

...a pocity? Prekvapivo výrazne odlišné oproti tým bežným "predpretekovým" pocitom. Tobôž zpred dvoch rokov v Barcelone. Menej stresu, menej trémy, viac komfortu, z čoho som sám prekvapený, kedže takýto typ “predpretekovej sebaistoty” v povahe úplne nemám. Prvé 🦋 prichádzajú až v pretekovú noc, ktorá je takmer bezsenná (ako vždy). Plná myšlienok, predstáv, rekapitulovania stratégie a následnej vizualizácie celého pretekového dňa. Od A po Z…zaspávam cca o 01:00 hod.



- RACE DAY - IRONMAN MALLORKA -

”It’s time to rise.”


5:30 - Budík. 6:00 - Už tlačím kalorickú bombu v podobe ryžovej kaše Rice Mash z Bodyworldu, k tomu banán s arašidovým maslom a 2ks toastov (jeden so soľou a druhý s medom).

7:10 - Už fúkam 8 (dopredu) a 9 (dozadu) barov v depe do môjho nového Cervélka, s ktorým sme si už tento rok čo-to zažili (za necelých 10 mesiacov najazdených 14500KM / 450hod)..., aj preto spontánne rozhodovanie nad absolvovaním Ironmana na Mallorke bolo relatívne rýchle a jednoduché. Ťažká cyklistika sľubujúca vyššie prevýšenia, tak ako je to pri pretekoch Ironman série vo zvyku + na Mallorke som už čo-to za posledné roky odjazdil. To v kombinácii s mojou aktuálnou cyklistickou formou (...keďže behu tento rok veľa nebolo) mi dávalo štipku nádeje, na nejaké to zamiešanie kartami (...aj keď viem, aká konkurencia sa na závodoch v Španielsku pohybuje a čoho je nielen ich "triatlonový národ" schopní)... tam by to išlo... “ako ryba vo vode.”


Stravovacia stratégia nasledovná:


  • 1bidón: 10 gélov HIGH5 z Bodyworldu + voda v (650ml), z ktorej budem “cuckať” cca každých 10min

  • 2bidón: iontový nápoj (750ml) + (ďalších 5x500ml, ktoré zoberiem z občerstvovacích staníc)

  • 1x banán, 2x Marva Čokohanka, 2x Nutrend Endurance tyčinka, 6ks soľných tabliet, 4ks gélov HIGH5 (2x kofeín) + na beh 2ks soľných tabliet a 4ks gélov HIGH5 AQUA na vodnej báze.


7:30 - Všetko prichystané, naťahujem môj novučičký neoprén 2XU Propel Pro, lúčim sa s perfektným support tímom (priateľka Kika, coach/segra Sisa, chalani z T2F Šimi, Kubi, Andypu - radosť ich tu mať takto pokope) a smerujem počas motivačného a emočného príhovoru Mikea Reilly-ho (IM moderátor) do davu stoviek spolubojovníkov (2000+ pretekárov na štarte vrátane IM70.3 a Bike-Run kategórií).


Sektor "sub"60min, kde dúfam, že (síce stále ako “swim-potatoe”) už aj patrím… odznie výstrel a pretekári postupne vbiehajú za vychádzajúceho slnka do čírej vody Stredozemného mora.

Hrdo sa vynímam vo svojej zlatej plaveckej čiapke AWA GOLD” (označenie pretekárov, ktorí sa umiestnili v minulom roku v TOP1% vrámci svojej AG) a pomaly sa posúvam na rad, keď tu zrazu niečo… pohľad mi zamrzne na mojom ľavom kotníku…....*chvíľa ticha…........**dlhšia chvíľa ticha.......

“Paťo ty chuju, skoro 2 roky si nestal na štarte, ale TOTO sa ti NEmohlo podariť!!!“ ako zmätené kura sa zvrtnem na päte a šprintujem ala Patrik Tyson Gay opačným smerom narozdiel od všetkých ostatných…


Patrik Chuju (oficiálne meno Čurila) totižto takmer odštartoval svojho druhého Ironmana v živote bez meracieho čipu... nekonečné minúty paniky, výkrikov, hľadania Kiki (budúca nastávajúca) v dave divákov (v šere a bez dioptrií - 2.5 a 2.75 - kto ma pozná, vie aký som "jastrab"😅)... zrejme len fanúšik grotesiek si vie predstaviť, aký typ scénky prebiehal… to neopíšeš. Zmätená Kika čakajúca, že jej "veľký" (172cm aj s podrážkami) hrdina vybehne z úplne inej strany davu len nemo pozerá ako jej v priebehu pár sekúnd trhám ruksak z chrbta, vyťahujem čip, lepím si ho na členok, a s rukotom o ženských pohlavných orgánoch (slušne povedané) šprintujem späť do svojho koridoru... warmup✔️


PLÁVANIE:

Po predchádzajúcej skúsenosti ani neviem ako a letím do vody “YOYOYO späť v hre!” a som v polovici prvého kola (2x 1,9KM s cca 100m výbehom cez pláž). Od začiatku sa mi pláva veľmi príjemne, idem si svoje, neprepaľujem, plavecký štýl som po dohovore s novým plaveckým trénerom Michalom Navarom zvolil jednoznačný = frekvenčnejší. "Dýchaj, pretáčaj ruky, ľahký prenos, vysoko panva"… a furt dookola. Vybieham z vody v prvom kole, pozerám na hodinky vidím 1950m, čas 29:20 a to som sa ani nevytrápil - pecka! Obieham krátku časť po pláži, za “YOYOYO”-ujem smerom k mojej partičke a skáčem do druhého kola. V ňom sa už viac predieram cez pomalších plavcov, ktorí ešte bojujú v prvom kole, ale opäť sa snažím sústrediť na zaužívané z prvého kola.

Ani sa nenazdám a vyliezam z vody. Pozriem na hodinky - 3950m 59:40min, tempo 1:30/100m to beriem! (V bazénoch tak plávajú 10 ročné deti viem, ale na “starého člapkajúceho sa druka” to je zatiaľ celkom obstojný výkon.) Vbieham do obrovského depa, ktoré ma samo o sebe cca 1km (2000+ bicyklov) a hor sa na to, prečo som primárne tu. Až teraz začína “skutočná robota/zábava", na ktorej najviac pracujem...